oktava

18. PRÓZA NATURIZMU V KONTEXTE SLOVENSKEJ MEDZIVOJNOVEJ PRÓZY Próza naturizmu (lyrizovaná próza) predstavuje slovesnú tvorbu 30. rokov do konca 2. svetovej vojny(rok nástupu-1937). Je spojená s autormi ako: M. Figuli, F. Švantner, D. Chrobák a Ľ. Ondrejov. Je ovplyvnená hlavne expresionizmom, francúzskymi regionalistami, ktorí pokračovali v hľadaní prírodného človeka a jeho čistého sveta,( J. Gion, Ch. Ramuz) a v menšej miere aj severskými autormi. Jej vznik bol podmienený viacerými príčinami. Hlavnou príčinou lyrizácie v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu a ich snaha o obnovu citovosti v próze. Nechuť k civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z povojnového života boli príčinou, že sa autori utiekali k svojskej, fantazijnej, neraz mýtickej až rozprávkovej predstave sveta. Pokúšali sa prekonať opisný realizmus. Zdôraznením subjektívnosti sa próza priblížila k romantizmu, ale nemožno ju s ním stotožňovať. Usilujú sa zmierniť priepasť medzi snom a skutočnosťou. Záchranu pred odcudzeným a rozháraným svetom hľadajú autori v dedinskom prostredí, v duševnom svete dedinského, prírodného a vrchárskeho človeka, vo vlastnom vnútri a vo svete mýtov, postáv-ideálov, symbolov a baladiky. Hlavné znaky: -kratšie útvary(poviedky, novely, baladické rozprávky) -dejová línia diel je slabá (potlačená umeleckým rozprávaním, prežívaním) -témy:priaťeľstvo, láska, detstvo, domov, česť -lyrizácia:-textu(využívajú prostriedky básnickej tvorby ( metafory, personifikácie, podobenstvá, symboly, eufónia)) -postáv(dôraz na psychiku postáv, postavy sa delia na dobré a zlé) - využíva vplyv ľudovej slovesnosti, folklór -Hrdinovia prózy naturizmu sú často silný individualisti, výnimočné postavy zahalené tajomstvom, ktoré konajú pudovo a nič nepredstierajú. Často sú vyčlenení z dedinského kolektívu. -Rozprávanie v prvej osobe jednotného čísla a vnútorný monológ. -Čas v diele nie je bližšie určený(prítomný) Meria sa iba napr. vekom postáv alebo striedaním dňa a noci či ročných období. -Svet:-´tam hore´(príroda, hory...ktoré predstavujú pokoj) -´tam dole´(dedina , mesto...ktoré predstavujú nepokoj a závisť) ĽUDO ONDREJOV (Ľudovít Mistrík) 1. Poézia: Martin Nociar Jakubovie-žáner:Zbierka poézie a lirických próz. Téma : Životné istoty,kt. autor nachádza v kráse prírody, na dedine a vo fyzickej práci drevorubačov a pastierov. 2. Cestopisy: Africký zápisník, Horami Sumatri-žáner: cestopisné fikcie. Téma: vzťah človeka a prírody. 3. Románová trilógia: Slnko vystúpilo nad hory -Zbojnícka mladosť -Jerguš Lapin -Na zemi sú tvoje hviezdy Zbojnícka mladosť –ž: román. Jediná časť ktorá patrí do lit. Naturizmu. Téma- jednota človeka a prírody. Hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása. Hl.postava-Jerguš Lapin- vyrastá bez otca ktorý bol zbojníkom, má vrúcny vzťah k prírode, ničoho sa nebojí. Deti sa mu najskôr vysmievajú no neskôr sa spriatelia. Páči sa mu Zuzka Košarkula. Má pocity radosti ale i trpkosti a smútku.(v obd. keď pracuje vo fabrike(kontrast s prírodou)). Jerguš Lapin –ž: román. Dej-v obd. 1. sv.. Jerguš je vytrhnutý z prostredia prírody a vhodený do veľkého sveta vojen a politických zápasov. Vysvetlí sa smrť jeho otca. Rozhodne sa pre návrat k pôde a roľníckemu spôsobu života. Na zemi sú tvoje hviezdy –ž: román. Dej-v období 1.sv. a SNP. Jerguš je na okraji deja. Pozornosť sa sústreďuje na Ondreja Šimieska = negatívny dvojník Jerguša, ktorý je vykreslený v prostredí SNP, vojny a historických udalostí. Potom ako ho zasiahne guľka, zomiera na matkinom hrobe. MARGITA FIGULI Znaky tvorby: sociálne motívy, kresťanská morálka, dobré a zlé postavy, ženské hrdinky zápasiace so spoločenskými konvenciami, rozprávač je postava z príbehu, dej strieda napätie s uvolnením Pokušenie- ž: zbierka noviel. Téma: vnútorný svet ženy a jej pocity. Prikláňa sa k rozprávkovosti a k mýtickosti. Babylon- ž: hist. román : Námet: obdobie existencie Chaldeiskej ríše pred jej dobytím Peržanmi Mladosť- ž: románová kronika s autobiografickými prvkami Ariadnina niť- ž: memoárovo-eseistická próza. Téma: detstvo a deformujúci vplyv dospelých na mentalitu detí. Tri gaštanové kone –ž: novela. Téma:láska Magdalény a Petra. Postavy: Magdaléna, Peter, Magdalénin otec-Maliarik(dobré), Jano Zápotočný, Magdalénina matka(zlé post.) Hlavnou dejovou líniou je tu láska. Rozprávačom je Peter. Dej: Peter mal od malička rád Magdalénu Maliarikovú. Vrátil sa do dediny kde žila, preto aby ju požiadal o ruku. Cestou stretol Jožka Greguša Magdaléninho bratranca spolu so Zápotočným. Pašovali kone z Poľska. Išiel s nimi. Zistil že aj Zápotočný sa uchádza o Magdalénu. Bol bohatý a preto to všetci brali ako štastie...najme jej mama ktorá bola dosť chamtivá. Muž s tým nesúhlasil ale manželka rozhodla inak. Prišli do dediny. Petrovi sa nepodarilo byť s Magdalénou dlhšie osamote, nemal príležitosť požiadať ju o ruku. Zápotočný ju mal a aj ju využil. Stará Maliariková súhlasila. Keď sa to dozvedel Peter, chcel odísť. Maliarik ho prehováral aby zostal na svätojánske ohne. Peter najskôr nechcel, bol pripravený odísť , alepredtým sa chcel s ňou rozlúčiť. Prišiel k jej oknu a videl ju v izbe so Zápotočným. Ten zamkol dvere a vrhol sa na ňu, ubránila sa vďaka tomu že jej mama zaklopala na dvere. Nastal večer svätojánskych ohňov. Peter sa viezol na koni s Magdalénou. Vyznal jej lásku ale ona chcela záruku. Povedala aby sa po ňu vrátil keď postaví chalupu a začne spravovať gazdovstvo po svojich rodičoch. Vraj na neho bude čakať kým sa nevráti. „Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste kde ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie.“ Celý ten čas sa nemali stretnúť a ani mať spolu akýkoľvek kontakt aby na to nikto neprišiel. Zápotočný ich však počúval. Po tomto sa Peter rozlúčil s M. a odišiel do svojej rodnej dediny. Tam začal pracovať na obnovení rodičovského domu po dvoch rokoch sa mu to podarilo. Do cesty sa mu postavili rôzne komplikácie, no on všetko prekonal vďaka myšlienkam na M a na ich spoločnú budúcnosť. Predtým ho všetci považovali za tuláka, lebo sa živil skupovaním dreva a za ním cestoval po krajine. Po dostavaní domu išiel za M s 3-ma gaštanovými koňmi. Zistil, že sa vydala za Zápotočného. Najskôr bol veľmi sklamaný a hneď chcel odísť. Pomaly sa však od ľudí dozvedal o príčine pre ktorú sa vzdala. Po jeho odchode Záp. vystriehol Mag. a znásilnil ju. Čakala s ním dieťa preto si ho musela zobrať. Bola smutná a nešťastná, preto ju Z. nútil starať sa o kone ktoré hrýzli a kopali. Jeden ju kopol do brucha a ona potratila. Magdalénu aj s manželom našiel Peter na kopci kde sa snažili orať. Tu kôň skoro zabil Magdalénu nebyť Petra. M dlho ležala chorá a všetci si mysleli že umrie. Jej matku najviac trápilo že stratí bohatého zaťa. Peter sa bol ochotný M vzdať preto aby mohla mať lepší život(odísť a nikdy sa neukázať preto aby sa k nej Z správal lepšie), ale Z to neprijal. Tak ako všetci považovali za veľké šťastie jej sobáš teraz ju ľutovali, ale nikto nič neurobil aby jej pomohol. „Na manžela sa nikdy nesťažovala a ani nemusela všetko sa dalo čítať z jej tváre.“ Uzdravila sa, manžel ju prinútil držať koňa ktorého mučil. Kôň zaútočil na Z a zabil ho. M sa teda nakoniec podarí zbaviť svojho utrpenia, majetok dáva prepísať na Zap. sestru. A odchádza s Petrom do krajiny spoločného detstva. DOBROSLAV CHROBÁK Znaky tvorby: vplyv francúzskeho regionalizmu, pracovitý, čestný, ochotný, úprimný hrdina z dediny, hlavná postava vykreslená od tajomnosti k realite, príroda vytvára atmosféru a predpovedá činy postáv, témy: láska, vzťah človek- príroda. Morálne problémy Kamarát Jašek- zbierka 8 noviel. Vplyv vitalizmu expresionizmu a realizmu. Téma- ponor do vnútorného sveta postavy a jej vzťah k okolitému svetu. Obmieňa úlohu rozprávača a odbočuje od dejovej línie. Kamarát Jašek- ž: novela. Novelu Kamarát Jašek situoval Chrobák do horského prostredia rubárov dreva, ktorých predstavuje najmä Jašek a starý Sojčiak, ktorý je aj rozprávačom príbehu. Jašek sa zaľúbi do Etelky.V zápase o lásku sa dostáva do konfliktu s nositeľom zla „chrchliakom“, ktorého útočiskom je mesto. Je zlí. Zláka Etelku a odíde s ňou do mesta kde ju núti k prostitúcii. Sojčiak ho v závere novely zabije, aby pomohol Jaškovi a Etelke. Jašek väzme Etelku späť na dedinu. Poviedky Návrat Ondreja Baláža,( Ondrej Baláž sa po rokoch vracia konečne domov z vojny, nájde svoje meno na zozname padlých, príde domov, ale manželka ho nespoznáva, medzičasom už je šťastne vydatá, Ondrej odchádza) Silueta, Duo Charlie sú ladené expresionisticky. Tajomstvo príbehu vyplýva z disharmónie človeka a prostredia. Poviestka –ž:poviedka. Autor v nej odbúral prvok prostredia. Nič tu nie reálne, nič tu nemá svoje meno. Všetko tu jednoducho - je. Je to príbeh Ondriša Chomúta, nemanželského dieťaťa, ktorý do svojich 17 rokov žil v lese len s dedom, nikoho iného nevidel, potom stretol v lese cudzinca, požičia si od neho koňa a dohodnú sa kde si preňho Ondriš môže prísť, tam stretne prvú ženu v živote, jeho dedo zmiera. Drak sa vracia- ž:novela. Téma: Hladanie stratenej cti a dôveri. Postavy: Martin Lepiš(Drak), Eva, Šimon, starosta. Dej:Príbeh sa začína opisom dňa ako sa Eva dozvie od svojho manžela Šimona, že do dediny prešiel Drak. Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Ujal sa ho Lepiš Maduš, ktorý bol skoro slepý. Bohužiaľ, po niekoľkých rokoch spadol do jamy a zomrel. Keď sa na dedinu začalo valiť jedno nešťastie za druhým, všetci si spomenuli na toto nešťastie a ľudia Draka začali obviňovať zo smrti svojho pestúna. Chceli mu podpáliť dom ale on sa ubránil ( aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo zbil pár mužov, kt. to chceli urobiť). Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a o niekoľko dní ho našli pastieri v jame s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila. Ich vzťah bol zvláštny, prehlbovaný však len zo strany Evi, ktorá ho ľúbila. Čakala s ním dieťa ale Drak o tom nevedel a jedného dňa bez rozlúčky zmizol.Teraz, keď sa vrátil sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. (tieto nešťastia pripisujú dedinčania drakovmu príchodu). Ukáže sa v miestnej krčme ( u Baumhorna ), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Šimon sa ho chystal zabiť, ale keď videl ako zachraňuje vtáčatko, rozmyslel si to. Požiare sa šíria a celé stádo je uväznené a vyhladované. Nikto nevie nájsť východisko z tejto situácie. Iba drak má riešenie, a pretože sú už zúfalí, tak mu uveria. No pošlú s ním aj Šimona, aby na neho dával pozor a ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Šimon počas cesty mení svoju mienku o Drakovi. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Preto sa Drak dohodne ešte s dvoma Poliakmi na pomoci. Šimon však vidí len ich spoločné podanie rúk a pomyslí si, že celú dedinu podviedol a stádo predal. Začne sa s nimi byť ale udrú ho tak silno, že upadá do bezvedomia. Preberá sa v malej kôlni a vidí draka pri ohni s poliakmi a mladým dievčaťom. Beží domov, no po ceste ešte podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Šimon sa cíti zahanbene. Idú ho spolu čakať. Drakovi oznámia že mu niekto podpálil dom. On však nechce vedieť, kto to spravil. Povie však, že ten kto to spravil, vrátil len to, čo mu kedysi urobil sám. Eva ostala žiť so Šimonom, lebo Drak ju už neľúbil –ľúbil to mladé dievča. Nakoniec však Eva nachádza zaľúbenie aj v Šimonovi. V epilógu sa dozvedáme, že tento príbeh rozprávala Eva svojmu vnukovi. FRANTIŠEK ŠVANTNER Znaky tvorby: konflikt medzi tajomným a reálnym, dominuje sen, podvedomie, vnútorný svet hrdinu, postavy sa menia z reálnych na tajomné, živelné konanie postáv, silná lirizácia Malka- ž: zbierka noviel. Téma: láska a smrť. Slabá dejová línia. Prostredie- slovenské hory, bez civilizácie, hrdinovia sa správajú živelne až pudovo. Prvky:rozprávkovosť ,tajuplnosť. Malka- ž: novela s baladickým charakterom kde v závere umiera nevinná postava. Malka je dievča, ktoré pracuje na salaši, zapáčila sa tam jednému valachovi, ten si ju chce zobrať. Neskôr ju však uvidí v spoločnosti iného muža, o ktorom si myslí , že to je zločinec,ktorý zabil krčmára a ukradol 30 000 kčs a udá ho. Bol to ale (nevinný)Malkyn brat, s ktorým sa radila o svadbe. Pri jeho zatýkaní zastrelia Malku. Nevesta hôľ- ž:román. Postavy: Zuna, Tavo, hájnik Libor, krčmár Weinhold, záhadný On-démon. Dej:Zuna je tajomná, záhadná a nepolapiteľná, ustavične sa mení a všetkým uniká. je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky. Rozumie horám, stromom, kvetom i zvieratám a tak ako ony, chráni si svoje tajomstvá. Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý po nej stále viac túži. O Zunu však má záujem aj uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky mocný, má niektoré takmer nadprirodzené schopnosti. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť. Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu už spôsobuje nielen psychické, ale aj fyzické utrpenie. V románe začínajú prevládať iracionálne, snové, mýtické prvky. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Vzbudzuje všade hrôzu a tieseň. Je to najtajomnejšia postava románu. Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zahatí ducha hôr, ktorý berie na seba niekedy podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou. Zunu napokon nedostal ani Tavo, ani hájnik, ale tajomný On. Je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo. Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná (v nich zahynul aj jeho kôň Eguš), prepustia zo služby. V závere románu Zuna zmizne – vychovali ju vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože i hole majú svoje nevesty.