7. Národ a ľud v slovenskej romantickej literatúre, zjednotenie národného s osobným v tvorbe Andreja Sládkoviča
Charakteristika obdobia:
Slovensko 1830 – 1850
V 30-tych rokoch nastáva revolučné hnutie v Uhorsku. Lajos Kossuth bol na čele hnutia za samostatné Uhorsko, predstavoval maďarský nacionalizmus a maďarské tendencie. Slovensko bolo pod dvoma útlakmi: 1) hospodársky (feudalizmus); 2) národný útlak. Začína sa formovať štúrovská generácia;
1829 – Spoločnosť česko-slovanská (zakladatelia: Karel Štúr, brat Ľuda, Samo Chalupka, brat Janka Ch.), zaoberala sa politickými a hospodárskymi otázkami;
24.apríla 1836 – vychádzka na Devín, štúrovci tu prijali slovanské mená (Ľudo – Velislav, Hurban – Miloslav); hneď po vychádzke bola Spoločnosť zrušená; na bratislavskom lýceu ale vznikla Katedra reči a literatúry česko-slovenskej;
1843 – Štúra odvolali zo svojej funkcie, jeho prívrženci reagovali protestným odchodom do Levoče.
1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny Štúrom, Hurbanom, Hodžom, bola opretá o stredoslovenské nárečie, schválený jazyk aj Hollým (proti nemu bol Kollár, vystúpil proti nemu v zborníku HLASOVÉ O POTREBĚ JEDNOTY SPISOVNÉHO JAZYKA PRO ČECHY, MORAVANY A SLOVÁKY). Prvé dielo v tejto spisovnej slovenčine – Almanach NITRA, vyšiel roku 1944.
V Liptovskom Mikuláši Štúr + Hurban + Hodža = dokument ŽIADOSŤI SLOVENSKJEHO NÁRODA, ktorými chceli slovenčinu uviesť na úrady a školy. Zakladajú Slovenskú národnú stranu.
V porovnaní s Európskou literatúrou slovenská literatúra nekladie do popredia osobné city, ale prevažuje láska k národu, slovanský humanizmus, význam ľudovej slovesnosti.
Literárne druhy:
Veršovaná epika – v popredí je druhovo nečistá lyrika (miešaná s reflexívnou aj eskriptívnou, vďaka ktorým autor vstupuje do deja a vyjadruje svoj názor). Dominantný žáner je balada.
Lyrika – vychádza zo zásad ľudových piesní, preberá jej slovník - hovorovú reč, rytmus a veršovú stavbu.
Dráma – nevyvíja sa v tomto období, bez významných prejavov.
Platí sylabický veršový systém, vlastnosti:
1) izosylabizmus (rovnaký počet slabík vo veršoch)
2) polveršová pauza – verš rozdelený na polovice
3) združený rým AABB
4) rytmicko-syntaktický paralelizmus (zhoda niečoho) – zhoda veršovej stavby s významnou stavbou (myšlienka = 1 verš; nepresahuje ďalej)
5) najpoužívanejší útvar je dvanásťslabičník
Lteratúra sa stáva zbraňou pre spoločenské zmeny.
Autori odmietajú princípy klasicizmu a chcú v literatúre vyjadrovať vlastné pocity a názory (nadalej vzrastá silná maďarizácia a hospodársky útlak)
V 1843 Štúr, Hurban a Hodža uzákonili nový spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia.
V 1845 roku Ľudovít Štúr v spolupráci s ostatnými členmi spolku začal vydávať Slovenské narodné noviny s literárnou prípohou Orol tatranský.
Prehľad autorov:
ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815-1856)
NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ
NÁUKA REČI SLOVENSKEJ
SLOVANSTVO A SVET BUDÚCNOSTI
Jeho básnická tvorba nie je rozsiahla:
DUMKY VEČERNÍ – cyklus básní
ROZŽEHNÁNÍ – cez prírodné motívy
SPEVY A PJESŇE – prvá časť – SPEVY – epická časť a obsahuje dva eposy – SVATOBOJ a MATÚŠ Z TRENČÍNA; druhá časť – PIESNE – lyrická časť
JAN KALINČIAK
REŠTAVRÁCIA
V diele vyuzil rozne jazyky a skomoleniny
Zemanov tu Kalinčiak podáva ako ľudí malicherných, neschopných pozoruhodnejšieho činu, preto všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne
Dej budovaný na motíve volieb, ľúbostná zápletka
KNIEŽA LIPTOVSKÉ – pokus o románový útvar
PÚŤ LÁSKY
JAN BOTTO (1829.1881)
SMRT JÁNOŠÍKOVA
“Horí ohník horí...”
Jeho poézia bola úzko spätá s ľudovou slovesnosťou. Vyuzival jej symboliku a obrazotvornost. Vyjadruje myšlienky národno-oslobodzovacieho a sociálneho boja. /boj za slobodu. Jeho literárna tvorba odzrkadľuje udalosti čias, v ktorých žil a je zavŕšením revolučno – romantickej línie slovenskej poézie.
V diele: postavu ľudového hrdinu nezobrazuje cez hrdinské činy-boj za slobodu.
najmladší zo štúrovcov
BÁJ NA DUNAJI
ŽLTÁ ĽALIA – Eva sľúbi Adamovi vernosť až za hrob, ktorú po jeho smrti poruší
MARGITA A VESNA
SAMO CHALUPKA (1812-1883)
historická tematika: MOR HO!
Hrdinská epická báseň
Zobrazil tu: historický boj slovanských predkov s rímskymi légiami
“A Ty, mor ho! – hoj mor ho! Detvo môjho rodu...” (silabotonický verš, onomatopoje =zvukomaľba)
“ Zleteli orli z Tatry...”
Autor často využíva motív vatry ako symbol slobody pre ľud.
Jánošíkovská tematika: KRALOHORSKA, LIKAVSKY VAZEN
Protiturecká tematika: TURČÍN PONIČAN
Protiturecká & jánošíkovská tematika: BRANKO
JANKO KRÁĽ (1822-1876)
DUMA BRATISLAVSKÁ – jedno z prvých diel písaných spisovnou Slovenčinou
KVET – balada, dievča sa musí vydať za starého vdovca a preto si zvolí smrť
ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO – balada
ZBOJNÍCKA BALADA
PÁN V TŔNÍ
ANDREJ SLÁDKOVIČ (1820-1872) – vlastným menom Andrej Braxatoris
Považovaný za najnadanejšieho štúrovca.
Do diel pridáva INTELEKTUALIZMUS a zároveň kus filozofie.
NEHAŇTE ĽUD MÔJ
MARÍNA
DETVAN
JOZEF MILOSLAV HURBAN (1817-1888)
Podieľal sa na rozvoji ochotníckeho divadelníctva, dal sa do kopy s ochotníčkou Aničkou Jurkovičovou (à S. H. Vajanský)
Nesujetová próza
KORYTNICKÉ POHÁRIKY – tu si Slovač neidealizuje, ale zachytáva aj s jej negatívnymi stránkami.
OD SILVESTRA DO TROCH KRÁĽOV - satirická próza
OLEJKÁR - historická próza
SVADBA KRÁĽA VEĽKOMORAVSKÉHO
ŽIVOTOPIS ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
Andrej Sládkovič (1820-1872)
vlastným menom Andrej Braxatoris
Považovaný za najnadanejšieho štúrovca.
Do diel pridáva INTELEKTUALIZMUS a zároveň kus filozofie.
Tri okruhy tvorby:
1) spoločenská tematika – básne príležitostné venované významným osobnostiam, ale aj udalostiam slovenského života, ich myšlienkou je právo národa na sebaurčenie, identitu, samostatnosť
2) intímna, osobná tematika – zachytáva silnejšie citové výlevy, ale napriek dominancii ľúbostných citov neustále pulzuje medzi láskou k žene a k národu, vlasti
3) epické skladby – idealizácia a typizácia postáv, poukazovanie na spätosť človeka s prírodou
NEHAŇTE ĽUD MÔJ – snaží sa vyvrátiť všetky fámy, klebety, ktoré sa hovoria o Slovensku.
DETVAN
Žáner : lyricko- epická báseň
Téma: Romantický príbeh Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu. Presvedčenie o jeho schopnostiach a vieru v jeho lepšiu budúcnosť.
Idea: Autor nám podáva dôkaz o smelosti, schopnosti a oddanosti slovenského ľudu. Ospevuje prírodu a spolunažívanie ľudí s ňou i ľudí navzájom.
Strofa: každá strofa obsahuje 10 veršov.
Rým: V prvom až štvrtom verši je použitý striedavý rým (abab). V piatom až šiestom verši je združený rým (aa). V Šiestom až desiatom verši je obkročný rým (abba).
Hlavné postavy:
Charakteristiky postáv:
1)Martin – prototyp Slováka, je čímsi hnaný, aby bol zbojníkom - romantický hrdina, je odvážny, má zmysel pre spravodlivosť (sokol, priznanie), odhodlaný slúžiť pre vlasť. Je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu, hrdý smelý spravodlivý a úctivý. Pochádzal zo sedliackeho rodu, od malička spätý s prírodou, verný Elene a kráľovi.
2)Elena – ideálna deva, verná Martinovi aj tradícii(tanec, hra na drumble) a zároveň trochu naivná.
3)Kráľ Matej – ideálny vládca, snažil sa ľudu priblížiť, vypočuť ho, odmenil Martina.
4)Ľud – je špatno-krásny – nedokonalý, mal aj temné stránky, ktoré možno prekričať, potláčať vzťahom k prírode a tradíciám.
Dej :
Martin
Skladba sa začína opisom Poľany, Detvy a narodením Martina. V dedine je aj Elena, do ktorej sa zaľúbi. Neskôr zbadá sokola. Ktorž chce zabiť zajaca a sleduje ho v lese.
Družina
Zamyslenie sa básnika pri pohľade na život na salaši a prácu salašníkov, nad budúcnosťou národa a symbolmi Slovákov.Poukazuje na útlak Slovákov z ktorého pramení aj ich malá snaha presadiť sa, vzoprieť sa ale básnik vyzýva slovenský národ, že ak zodvihne hlavu v diaľke sa črtá svetlá budúcnosť.
Martin sokola (vraha) zabil. Elenu však medzitým prepadli zbojníci, ktorých Martin zbil.
Slatinský jarmok
Martin chce nájsť kráľa a povedať mu pravdu o sokolovi. Keď sa mu prizná a vysvetlí mu, čo sa stalo, kráľ mu daruje koňa a kalamúr.
Vohľady
Vyznanie lásky a hlbokého citu devy k mládencovi, oddanosť a láska, ktorá je vyrytá hlboko v srdci, ako sa hovorí, láska ktorá aj hory prenáša.
Elena stretne mladého vojaka, ktorý má o ňu záujem a daruje jej prsteň. Elena ho dá Martinovi, ktorý musí odísť na vojnu.
Lapačka
Martin prosí kráľa Mateja o ponechanie svojej valašky, huňe, vrkočov, fujary symbolov jeho národnosti, kráľ mu vyhovie, a Martin mu prisľúbi vernosť.
MARÍNA
Lyrická báseň, 291 10-veršových strof, sylabický verš
Marína vystupuje v dvoch rovinách:
1) Konkrétna žena Marína Pišlová, do ktorej sa Sládkovič zaľúbil počas štúdií, ale zatiaľ čo bol preč, rodičia ju prinútili vydať sa za starého pernikára.
2) Symbol stelesňujúci harmóniu (jednota všetkého, všetko, čo ho motivuje).
Rozoberá sa tu niekoľko tém:
1) Láska ako taká, ktorá prebúdza básnika k činnosti, aktivite. Zároveň zvyšuje jeho schopnosť nevnímať svet slepými očami (nevidieť iba obyčajnú prírodu, ale zázrak v nej ukrytý). Je to cnosť, protiklad všetkých ľudských slabostí, zároveň ukazuje aj svoju nenaplnenú lásku a vyslovuje kritiku spoločnosti, v ktorej žena musí počúvať rodičov a nemôže byť paňou svojho srdca.
2) Krása – človek si nezaslúži byť človekom ak neusiluje o krásu.
3) Slovensko a ľud – symbióza lásky k Maríne a k Slovensku, zároveň vyslovuje nádej v šťastnú slovenskú budúcnosť a ukazuje, že ľud je pre neho na najvyššom mieste a vďaka nemu prekonáva tragiku nenaplnenej lásky.
4) Mladosť, ktorá sa nikdy nezmení so stavom vecí, usiluje sa ho meniť
Lyricko-epická časť – nešťastná láska
Téma: láska k Maríne, vlasti a mladosti, autor vyslovuje ideál krásy (Marína)
„s havraními vlasmi, hviezdnymi očami“ (konkrétne črty)
„nemožno mi Ťa neľúbiť“ (litotes – dvojitý zápor, zdôraznenie jeho citov)
Človek sa ochudobňuje, ak neprežíva lásku k človeku, žene, a nevidí krásu. Ich láska však nenašla naplnenie a lyrický hrdina cíti, že jej hrozí nebezpečenstvo. Obviňuje spoločnosť za to, že si Marína nemôže vybrať muža podľa svojho srdca. Autor nás presviedča o tom, že človek je bohatý vtedy, keď miluje a je milovaný.
Reflexívno-symbolická časť – láska, ktorá nadobúda spoločenský charakter
Autor sa obracia od lásky k žene a prelína ju s láskou k vlasti (Sitno, Hron).
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednej obijímať.“
V závere je láska k pozemskému životu a rodnému kraju silnejšia ako láska k žene. Autor vyjadruje príslušnosť k ľudu a vyslovuje nádej, že sa dočká šťastnej Slovenskej budúcnosti. Marína sa premení na vílu.
Porovnanie diela so Slávy Dcérou !!!
Sládkovičova Marína je akoby pokračovaním Kollárovej Slávy dcery, rozdiel je v chápaní lásky. Pre Kollára znamená utrpenie, zatiaľ čo pre Sládkoviča ním už nie je. Kollár patrí do klasickej literatúry, Sládkovič do romantickej. (Kollár bol zamilovaný do Fredericky Schmittovej, ktorej matka mu nedovolila sa s ňou stretávať a ich láska sa naplnila o 16 rokov. Sládkovič bol zamilovaný do Márie Pišlovej, ktorú vydali za bohatého muža, on sa stal evanjelickým farárom a ich láska sa nikdy nenaplnila – premenila sa na lásku k vlasti.)
Jazykové štýly
Jazykový štýl – spôsob prejavu
Štylistyka – zaoberá sa používaním jazykových prostriedkov v rôznych situáciách
Funkčné jazykové štýly:
a) umelecký
b) vecný 1.) súkromné (hovorový štýl)
2.) verejné (náučný, administratívny, publicistický, rečnícky, výkladový)
Hovorový štýl
Vyskytuje sa v ústnej forme, rozprávaní, je spontánny a nepripravovaný. V písomnej forme sa používa v rozprávkach.
Využíva všetky slová – t.j.: slang, pejoratíva, žargón,... menej sa vyskytujú slová odborné. Používajú sa obvykle kratšie, citovo zafarbené vety.
Štylistické prostriedky: melódia, dôraz, rytmus, tempo, prestávka, intenzita a farba hlasu,...
Mimojazykové prostriedky: mimika, gestá, posunky...
Rečnícky štýl
Rétorika – náuka o umení hovoriť, vlastnostiach hovoreného prejavu
Antické Grécko – Sokrates, Platón, Aristoteles, Demokritos; Rím – Cicero
Niektoré útvary RŠ sa využívajú aj v žurnalistike.
Úloha rečníctva: Vedieť presne informovať, presviedčať o správnosti svojich názorov, komentovať a agitovať
Znaky: ústnosť, verejnosť, sugestívnosť, adresnosť, názornosť
Žánre:1. Perzuazívne, agregačno-propagačné (politická reč, súdna reč, kázeň)
2. náučné (prednáška, referát, diskusný príspevok)
3. príležitostné (príhovor, prejav) delia sa na rodinné a verejné
Kompozícia: úvod s oslovením, jadro, záver
(úvod a záver sa zvyknú vravieť naspamäť, môžu na seba nadväzovať, z pútavého úvodu sa dozvedáme, o čom prejav bude, jadro má logickú nadväznosť, využívame tiež rečnícke prostriedky, v závere sa zhrnie obsah, odôvodňujú sa úvahy a poďakuje sa za pozornosť; počas prejavu si dávame pozor na postoj a dobrú artikuláciu)
Rečnícke prostriedky a figúry:
mimika, gesto (nepreháňať), zrakový kontakt, všeobecne známe výrazy, málo číselných údajov, opakovanie slov, vsuvky, pauzy, pátos, zmena intenzity hlasu, výzvy, zvolania, rečnícke otázky, pripomienky, subjektívny názor, vnemotechnické pomôcky (grafy, tabuľky, portréty,..) mimojazykové prostriedky, prednes, humor, satira, pútavosť, práca s hlasom, intonácia, oblečenie, kostým, postoj, výroky, prirovnania, podobenstvá, definície, príklady, krátke príbehy, pauzy (významová pauza trvá aspoň 5 sekúnd), synonymické stupňovanie, paralelyzmus, metafory, povzbudenia, tempo reči, melódia hlasu, kontakt s poslucháčmi
Jazykové štýly
Jazykový štýl – spôsob prejavu
Štylistyka – zaoberá sa používaním jazykových prostriedkov v rôznych situáciách
Funkčné jazykové štýly:
a) umelecký
b) vecný 1.) súkromné (hovorový štýl)
2.) verejné (náučný, administratívny, publicistický, rečnícky, výkladový)
Administratívny štýl
administratíva – štátna, verejná alebo podniková správa, resp. organizácie poverené touto činnosťou
jazykový štýl – spôsob prejavu
AŠ – funkčný jazykový štýl – interindividuálny – vecný – verejný styk
AŠ - štýl verejného prejavu používaný v administratívnej praxi
- je len písomný, má informatívnu funkciu, sprostredkúva presné údaje a fakty
Niektoré slovné spojenia typické iba pre tento štýl:
v uvedenej súvislosti, v súlade so zásadami, v úzkej súčinnosti, cca, netto, signatúra, pro forma, vyprofilovať, pohľadávky...
ZÁKLADNÉ ZNAKY
vecnosť, stručnosť, neutrálnosť, knižnosť, adresnosť
LEXIKA
kancelarizmy, prechodníky, trpné príčastia...
SYNTAX
krátke, obsahovo zhustené vety alebo rozsiahle súvetia (nie opisy)
KOMPOZÍCIA
formálna podoba (hlavička, päta, záhlavie, názov, miesto pre podpis...), členenie textu
ŽÁNRE
1. dokumentárne (životopis, zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluvy,...)
2. oznamovacie (hlásenie, správa, vyhláška, prípis,...)
3. heslové (zoznamy, prehľady, súpisy, inventáre,...)
Ing. Vladimír Černoch Csc, Krásna 15, 949 01 Nitra
Vojenská správa budov
Vojsko Nitra -Zobor
949 01 Nitra
V Nitre dňa 1. 10. 2007
Vec: Žiadosť o prijatie do zamestnania.
Podpísaný Vladimír Č e r n o ch, narodený 30. 2. 1939 v Nitre, žiadam o prijatie do zamestnania vo Vašej organizácii. Uchádzam sa o miesto kuriča a údržbára.
Mám ukončenú Strednú ekonomickú školu v Nitre a odpracovaných 30 rokov. Posledných 6 rokov som pracoval ako pedagogický pracovník – odbor chémia.
Som ženatý, mám 2 dospelé deti.
Za kladné vybavenie žiadosti vopred ďakujem.
S pozdravom
Hlavička:
Titl. Meno Priezvisko Titl2., PSČ Mesto, Ulica číslo
Titl. Meno Priezvisko Titl2., Ulica číslo, PSČ Mesto
Titl. Meno Priezvisko titl2., Mesto, PSČ, Ulica číslo
Formát: A4
Písmo: Times New Roman, Arial, Courier – jednotné v celom dokumente
Veľkosť písma: 12
Typ písma: štandardné, nie kurzíva ani tučné, zvýrazňujeme podčiarknutím, alebo VEĽKÝMI PÍSMENAMI
Riadkovanie: 1,5 alebo štandardné
Komentáre