26.
Alexander Solženicyn
(1918 - ešte žije v Rusku). Zúčastnil sa 2. sv, po vojne nespravodlivo 8 rokov v gulagoch.
JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA
Novela, nie je členená na kapitoly. Zachytáva 1 deň väzňa Šuchova č. 854 v sovietskom gulagu. Ide o bývalého vojaka červenej armády väzneného za vlastizradu (prežil nemecké zajatie a preto bol podozrievaný zo špionáže). Gulag je určený len pre politických väzňov a dĺžka trestu záležala od politických pomerov, nie od zákonov (z 10 rokov sa stalo 25). Okrem bývalých vojnových zajatcov - špiónov. sú tam aj maliari, filmári, intelektuáli, námorníci, kapitán aj skutoční špióni, skutoční zločinci, ktorí dostali za úlohu, aby strážili týchto politických väzňov. Novela je rámcovaná zobudením o 5. ráno a končí uložením k spánku, príbeh sa odohráva počas 24 hodín. Ráno nastupujú do práce pri
Vyšlo v r.1989 (napísané 1963-67). Spoločenský román, mnohovýznamový, retrospektívny. Odohráva sa v marci 1955 v Taškente. Román hovorí o živote pacientov, lekárov a ďalšieho zdravotného personálu na klinike, kde sú všetci rozdelení na zóny. V prvej sa stretol rehabilitovaný väzeň so zanedbaným nádorom (do vyššej zóny sa dostal podvodom) s Rusanovom, ktorý pracoval ako kádrovník (30 rokov udával ľudí). Stretli sa 2 odlišné svety:
1. svet . my: patria do straníckeho aparátu.
2. svet: oni . nič neznamenajú
Prichádza medzi nimi k polemike, lebo bývalý väzeň tvrdí, že skupina ,,my” sú ľudia, ktorí sú
príčinou všetkého zla v spoločnosti a skupina ,,oni. trpí kvôli ideológii socializmu. Autor sa stavia na stranu bývalého väzňa. Názov symbolický - rakovina predstavuje nevyliečiteľnú chorobu – ideológiu. Autor použil veľa lekárskych výrazov, úvahy o živote, ľudskej zodpovednosti a používa dlhé opisy ruskej prírody.
Autorov 8 ročný pobyt v pracovnom tábore. Dokumentárne historické dielo, má veľkú
historickú hodnotu.
DÉMON SÚHLASU . kniha napísaná v roku 1964, vyvolala najväčší rozruch. Každý kritik má iný názor na zaradenie diela:
1. autobiografická novela; 2. zveličená fikcia; 3. literárna esej
Tatarka vyvolal polemické debaty, podáva tu názory na politickú situáciu v 50. rokoch, hlavne na kult Stalina.
hlavné postavy: Bartolomej Boleráz - autobiografická postava; Valizlosť Mataj - jeho šéf
Obaja sú vysokí kultúrni činitelia v najvyšších funkciach. Dielo sa delí na 3 časti:
1.časť: - začína sa na zjazde slovenských spisovateľov, keď sa vracajú späť, vrtuľník havaruje. Bolerázovi s Matajom pri pitve vymenia mozgy. 1. časť končí podrobným opisom pitvy, záznamom pitvy sú všetky materiály o socializme, pretože nič nehovorili. Tým chcel Tatarka naznačiť, že socializmus nič neprináša. Výmena mozgov = každý rozmýšľal rovnako, ale nikto to neukázal navonok
2.časť: dozvedáme sa ju z retrospektívy. Boleráz s Matajom sú na zjazde spisovateľov, dobre si rozumejú, ale iba mimo rokovacej miestnosti. Je tu ukázané dvojaké myslenie ľudí za socializmu. Mimo rokovacej miestnosti hovoria o bítnikoch, o ich prínose a o tom, ako sa im páči ich tvorba. Vstúpia do miestnosti a prednesú prejavy, v ktorých znosia bítnikov pod čiernu zem - tým priniesol novú postavu - ŠVEJK SOCIALIZMU. Ľudia sa stali figúrkami v rokovacích miestnostiach. Rozvíja sa tu teória o literárnom hrdinovi za socializmu . Musel ním byť partizán, ktorý sa dostal do najvyšších funkcií. Auto rozvíja teóriu, prečo spisovatelia pijú:
.Spisovatelia pijú, lebo pociťujú slabosť pred pravdou..
3.časť: - rozvíja príbeh o jeho priateľke, ktorej vždy priniesol fialky. Okolo fialiek sa odvinie absurdná vec. Priateľka vždy tvrdila, že fialky voňajú, odrazu sa vzbúrila a tvrdí, že smrdia. Boleráz jej prikývne, že naozaj smrdia, ale podľa ideológie socializmu voňajú. Je to analýza človeka, ktorý hľadá pravdu a obrana človeka proti cudzej moci a nadvláde. V roku 1968 vychádza PROTI DÉMONOM . Výber z jeho literárnej, kultúrnej a spoločenskej publicistiky.
Ladislav Mňačko
AKO CHUTÍ MOC . román, pripomína politický pamphlet. Je to polemika o pravde, polopravde nepravde a zároveň ostrá kritika na bývalý režim. Mňačko využíva retrospektívu. Hlavnou postavou je fotograf Frank, ktorý rozpráva príbeh o svojom priateľovi, ktorý bol čestný a silný mu., Frank sa s ním stretol počas SNP. V rokoch budovania socializmu sa muž zapája do kolektivizácie, neskôr sa stáva najsilnejším mužom v štáte - predsedom KS. Frank sleduje jeho život od SNP po smrť, zbiera fotografie z jeho života. Dej sa odvíja retrospektívne, v smútočnej miestnosti, kde sa konajú prípravy na štátnický pohreb. Do miestnosti prúdia húfy ľudí, medzi smútiacimi je aj vdova po ňom, ktorá nie je smutná. Je to jeho druhá manželka, zobral si ju len na reprezentáciu. Prichádza jeho syn z prvého manželstva. Príde otrhaný, špinavý, prejavuje protest proti otcovi. Dôležitá je kapitola o vystavení úmrtného listu: Štátnik má umrieť na infarkt, nie na euréniu.. Protokol o smrti sfalšujú, za príčinu smrti uvedú leukémiu, lebo to lepšie znie. Román je nadčasový, má všeobecnú platnosť. Možno ho nazvať analýzou úspechu človeka a toho, ako úspech mení charakter
George Orwell: Zvieracia farma
Román Zvieracia farma je napísaný formou bájky, čiže hlavnými hrdinami sú zvieratá. Nie je uvedené v akom čase a na akom mieste sa dej odohráva. Autor tu predpovedal udalosti pár rokov dopredu. Orwell s určitou presnosťou popísal komunizmus – systém, kde sú si najprv všetci rovní, ale postupne je väčšina rovných ovládaná niekoľkým ešte „rovnejšími“. Pôvodne dobrá myšlienka sa premení na zlo spáchané na nebohých zvieratách, ktoré nie sú schopné so svojimi skúsenosťami a vedomosťami sa samé brániť. Slepo nasledujú vodcov, poslúchajú ich na slovo. Najprv starý kanec Major naučí svojich priateľov pieseň „Zvery Anglicka“ a tým položí základy tzv. animalizmu. Hlavnými znakmi je nepriateľstvo ku človeku a naopak láska k zvieratám. Major pripraví pôdu pre revolúciu, v ktorej dôjde k vyhnaniu majiteľa farmy. Je napísaných sedem prikázaní a každé zviera je povinné ich dodržiavať vo svojom i spoločnom záujme. Spravovaním farmy sa poveria samé prasatá. Najprv farma dobre prosperuje. Postupne dochádza k upravovaniu siedmych prikázaní v prospech prasiat. Ostatné zvieratá si uvedomujú, ako boli využívané. Postavy: prasa Napoleon = diktátor. Najprv vládne so svojim priateľom Snehuliakom, ale už od začiatku sa usiluje o samostatnú vládu. Pri vhodnej príležitosti poštve všetky zvieratá proti nemu a sám, za pomoci svojich deviatich zlých psov sa určí „Veľkým vodcom“. Má všetko premyslené, veľa nehovorí, za názorom si stojí a dokáže ho na mieste obhájiť a logicky zdôvodniť. Hlúpe zvieratá vždy súhlasia. Autor vystihol absurditu systému. Reakcia na porevolučné udalosti v Rusku – zachytáva pomery, ktoré nastanú po každej revolúcii – postupné obetovanie ideálov v mene moci.
Národný jazyk a jeho formy:
a) spisovná
Má celonárodnú a celospoločenskú, celonárodnú a národno-reprezentatívnu platnosť, má kodifikovanú a hovorenú podobu. Kodifikácia súčasného jazyka je zachytená v: Prvadilá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti, Krátky slovník slovenského jazyka, Morfológia slovenského jazyka. Spisovný jazyk je najdôležitejší podsystém národného jazyka. Používa sa ako dorozumievací prostriedok. Umelecká literatúra ho už však nerozvíja. Je štátnym a úradným jazykom.
b) štandardná
Má celonárodnú platnosť a používa sa v každodennej komunikácii (nedodržiava sa napr ľ v slovách ľavica, lietať. Nesprávne sa vyslovuje n v slovách necht, knedľa. Nesprávne predložky, ojedinelý slang a bohemizmy (rohlík, krumple)
c) subštandardná
Takisto má celonárodnú platnosť ale využíva tak veľa nárečových prvkov že ju delíme na západo, stredo a východoslovenský variant. Vyskytujú sa tu tvary slov odlišné od spisovnej normy spôsobené nárečím (pátek, sellák, idem v autobusi), nedodržiava akcent a rytmické krátenie (plúcá miesto pľúca), predlžuje krátku samohlásku (peknéj, mojého), kráti (vo formacii chikiliki tu-a na bicie odjakživa bucha lukaš višňovsky) a používa nárečové slová (Ta de si bol? Jáj, že jaký fajný je ten koláč ? Nevím de išou, čil tu bou. Neni tu. Ic mi záť!)
d) nárečové formy
1- teritoriálna nárečová forma národného jazyka – slovenské územné nárečia
- západoslovenské (kysucké, považské, nitrianske, trenčianske, záhorácke, trnavské...)
- stredoslovenské (liptovské, oravské, hontianske, turčianske, gemerské...)
- východoslovenské (spišské, šarišské, zemplínske...)
2- sociálne nárečia: slang a argot
Slang je profesijná reč istej skupiny ľudí napr, zamestnancov a študentov (ciga, ekina, alkáč, klasák, profák, komisionálka). Často skracuje slová (mariša – marihuana, tušák – tušenie, stopro – stopercentne)
Využíva slovné hračky (mám to na háku). Preberá vplyvy z cudzích jazykov (oukej, helou, sory, díky)
Profesionálny slang je súčaťou štandardnej formy národného jazyka, študentský preniká do subštandardnej.
Argot je sociálne nárečie, ktoré sa snaží o utajenie komunikácie (blcha – stopa po vpichu drogy, oko – človek, čo sleduje, už to strelil – predal to). Je jazykom spodiny (mafia, väzni, zlodeji) ale aj vojaci a niektoré výrazy preberá študentský slang (devín – 500 korunáčka, liter – tisícka, kilo – stovka).
11.
Je najvýznamnejší predstaviteľ svetového realizmu.
OTEC GORIOT
Román, v ktorom sa podáva široký obraz z obdobia upadajúcich feudálnych vzťahov a nastupujúcej buržoázie. Téma: Charakter človeka je deformovaný tú.bou po peniazoch, moci a kariére.
Hlavné postavy:
Otec Goriot : Asi 69 ročný starec, bývalý majiteľ obchodu s cestovinami. Nasťahoval sa do penziónu ako bohatý človek. Peniaze sa mu však rýchlo míňajú a on postupuje v penzióne do vyšších poschodí. Čím je chudobnejší tým vyššie býva. Najprv si všetci mysleli, že je hýrivec, pretože za ním chodili dve mladé dámy. Neskôr sa všetci obyvatelia dozvedia, že sú to jeho dcéry. Dcéry chodili za ním pokiaľ neminul všetky peniaze. Odvtedy chodil zanedbaný a dcéry sa s ním odmietli stretať
Eugen Rastignac je mladý, ambiciózny študent práva, ktorý prišiel z vidieka do Paríža študovať a urobiť kariéru. Túži sa dostať do najvyšších spoločenských vrstiev a pod vplyvom okolností sa mení. Veľmi tvrdú školu dostáva od Vautréna. Ten je bývalý galejník, ktorí ho naučí, že parížske dámy sú predajné. Cez ne sa Rastignac môže dostať do najvyšších spoločenských vrstiev. Vautrén predstavuje spoločenské zlo a podáva názor na francúzsku spoločnosť
Anastázia de Restaud: je staršia dcéra otca Goriota. Vydala sa do starej šľachtickej rodiny, bola predstavená na kráľovskom dvore, ale každý vie, že jej pôvod je neurodzený. preto sa prestane stretávať so svojím otcom - hanbí sa. Miluje mladšieho muža. Z Goriotových peňazí platí jeho zmenky. Nakoniec dá do záložne svoje aj svokrine diamanty. Na pohreb otca Goriota nepríde, pretože práve vtedy sa háda so svojím manželom (o majetok)
Delphina de Nucingeu je mladšia dcéra otca Goriota. So sestrou nemá dobré vzťahy. Jej manžel je z novej šľachty. Miluje Eugena Rastignaca. Manžel Delfíny nedovolí, aby čerpala z jeho peňazí a tak čerpá z peňazí otca Goriota. Keď otec Goriot zomiera je na plese, aby využila príležitosť dostať sa k najvyššj spoločenskej vrstvy.
- román má dve vrstvy:
1) Vzťah otca Goriota k dcéram
2) Vzťah Rastignaca k dcéram a k spoločnosti
Záver: Rastignac sa pomocou Delfíny dostáva do vy..ej spoločenskej vrstvy
Posledná veta románu: .A teraz uvidíme, kto z koho.
Obsah:
Osudy postáv sa odohrávajú v penzióne vdovy Vauguerovej. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí. Pochovaný je na trovy .tudentov. Dcéry na pohreb po.lú koč so slu.obníctvom. Otec Goriot na smrteľnej posteli: .Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú deti.. Vautrén plánuje odísť do Ameriky, kde chce zbohatnúť na obchode s otrokmi. Plán sa nerealizuje a polícia ho zatkne. Balzac v tomto románe vychádza z presvedčenia, .e človek nie je dobrý ani zlý, ale podlieha spoločenskému prostrediu.
EMILE ZOLA
Bol socialista, obdivoval francúzske osvietenstvo Furiera a Sensimona. Do literatúry priniesol experimentálny román a naturalizmus. Experimentálny román - žiadal, aby sa do literatúry zaviedla vedecká metóda, tvrdil, že ľudská povaha je produktom dedičnosti a prostredia. Je predstaviteľ naturalizmu - smer, ktorý vzniká v 19. storočí. Zobrazuje skutočnosť bez príkras, základ je vystihnutie životnej pravdy chápanej v duchu. Človeka zobrazil ako súčasť prírody, ako fyziologicky a sociálne predurčeného tvora pôsobením dedičnosti alebo vplyvom prostredia-
TERÉZIA RAGVENOVÁ, prvý roman, potom k tomuto románu pridal
ROUGEEN . MACGVERTOVCI - 20 zväzkový cyklus. Tento román má podtitul :Prírodný a sociálny dejepis jednej rodiny za dve cisárstva. Pripomína nám Balzacovu Ľudskú komédiu. Cyklus má 32 hlavných a vyše 1800 vedľajších postáv. Postavy prechádzajú z diela do diela. Zvýraznil tu prvky dedičnosti. Román nesie všetky znaky naturalistického románu
- prostredie románu: svet finančníkov, politikov, obchodníkov, vojakov, kňazov, baníkov
- najvýznamnej.ie romány z tohto cyklu: Štvanica, Brucho Paríža, Zabijak
- najčítanejšie romány z cyklu: Nana, Germinal
NANA
Román o krásnej prostitútke, ktorá vyrastá v najbiednejšom prostredí. Celým svojím životom sa pomstí za seba a sebe podobným. Je dcérou notorického alkoholika a prostitútky a má malého syna Luisa. Stáva sa herečkou, hoci nemala talent, stáva sa z nej slávna herečka. Neskôr je milenkou bankárov, grófkou, zaľúbi sa do herca - komedianta, ktorý ju bil a prepil jej všetky peniaze. Rozíde sa s ním a znovu sa dá vydržiavať húfom mužov. Takto dosahuje úspechy, po po návrate z Ruska sa vracia k chorému synovi, ktorý umiera. Dostáva od neho kiahne a umiera opustená v špinavej hotelovej izbe. Je to naturalistický roman, ktorý bol odmietnutý.
GERMINAL
Germinal - 7. Mesiac podľa kalendára, ktorý bol zavedený počas veľkej francúzskej revolúcie. Rromán má sociálny podtón. Je to dielo humanizmu. germinal znamenal mesiac prebúdzania sa nových síl, klíčenia a nového života. Dej sa odohráva v baníckom prostredí. Hlavný hrdina: Etiene Lanter prichádza do baníckeho prostredia, žije s baníkmi, pociťuje ich biedu, hlad, utrpenie. Vedomostne je vyššie ako všetci baníci. Študuje rôzne revolučné publikácie, je hlavnou postavou, ktorá postaví proletárov do štrajku, do boja za svoje práva- štrajk je potlačený, román sa však končí optimisticky. Autor hovorí, že príde nová doba, noví bojovníci, ktorí zmenia svet.
REALIZMUS VO SVETOVEJ LITERATÚRE
- vzniká v druhej polovici 20. storočia
Spoločensko - kultúrne pomery:
a) Európa . priemyselná revolúcia
b) zanikanie feudalizmu
c) rozvoj prírodných síl, prírodné vedy vplývajú na filozofické vedy . vzniká pozitivizmus
POZITIVIZMUS:
- zakladateľ pozitivizmu: August Comte . tvrdil, že za skutočné pokladá iba to, čo sa dá zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentom dokázať
- pozitivisti veľmi ovplyvnili literatúru a má vplyv na vzniku literárneho smeru realizmu, literárny smer, v ktorom sa odráža každodenný .ivot
- dej sa odohráva vždy v konkrétnom spoločenskom prostredí
- hrdina je postava, ktorá vzniká ako výsledok spoločenských a osobných vzťahov
Romantizmus : titanizmus . vykonanie hrdinského činu; sen . skutočnosť ; kontrasty (protiklady) ; hrdina . zidealizovaný z najnižších vrstiev ; prírodno . psychologický paralelizmus
Realizmus: len skutočnosť bez príkras; kontrasty, ktoré vychádzajú zo spoločnosti; hrdina . normálny človek z akejkoľvek vrstvy; nie a. v takej miere, nahradený detailným opisom; prostredia a prírody (dlhé)
Realizmus zobrazuje každodenný život. Naturalizmus zobrazuje nahú skutočnosť (pri úplnom rozvoji kapitalizmu)
IVAN SERGEJEVIČ TURGENEV
Celý život bojoval proti nevoľníctvu, písal poéziu, prózu aj drámu. Nazývaný maliarom ruskej krajiny. Bol najčítanejším ruským realistom.
- do literatúry vstúpil: POĽOVNÍCKE ZÁPISKY - zbierka poviedok, je tu zobrazená ruská príroda a neľudské podmienky nevoľníkov
OTCOVIA A DETI - generačný román
hl. téma: konflikt medzi statkárskou aristokraciou a novou nastupujúcou ruskou inteligenciou. Deti predstavuje lekár Bazarov, ktorý odmieta všetko staré, dôveruje len vede, nenachádza cestu k novému a napokon zomiera. Rromán vyvolal veľmi prudkú diskusiu, veľké rozpaky a literárni kritici nepochopili význam tohto diela. Turgenev sa po tomto diele rozhodol zanechať literárnu činnosť
RUDIN – Týmto románom priniesol do literatúry nový typ postavy: typ zbytočného človeka (neprinesie pre seba a spoločnosť nič , .ije v nude a záhaľke, čaká na smrť)
- Rudin - vzdelaný človek, idealista nad.ený pre nové my.lienky. Získava obdiv Nata.i, dcéry
bohatej statkárky, ale nedokázal si ju zobrať za .enu. Nakoniec svoj .ivot končí na parí.skych
barikádach ako neznámy hrdina
FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ
Veľký vplyv na neho mala smrť jeho otca, ktorého dobili nevoľníci pred jeho očami. Cár ho odsúdil na trest smrti, vymyslel si fingovanú popravu. Trest smrti bol zmiernený na 4 - ročný pobyt na Galejách na Sibíri. Zážitky - všetky formovali jeho literárnu osobnosť
do literatúry priniesol:
- je zakladateľom psychologického románu v ruskej i svetovej literatúre
- sústredil sa na zobrazenie života najbiednejších vrstiev. Zaujímal ho najmä problém vnútorného sveta človeka, ľudskej duše a to najmä do akej miery určujú sociálne a spoločenské pomery konanie človeka. V jeho dielach sú hlboké a prenikavé psychologické .túdie o .ivote ruskej spoločnosti. Dokázal vplyv zlých spoločenských pomerov na formovanie charakterov ľudí a na ich morálny profil. Svoje postavy hlboko analyzoval - postavy v jeho románoch sú duševne narušené. Jeho hrdinovia sa búria, ale na druhej strane si vždy uvedomujú bezvýznamnosť svojej osoby. Hľadal hranice slobody ľudského konania
-
diela : CHUDOBNÍ ĽUDIA, ZÁPISKY Z MŔTVEHO DOMU, PONÍŽENÍ A URAZENÍ, ZLOČIN A TREST, IDIOT, BRATIA KARAMAZOVCI, HRÁČ, DVOJNÍK
ZÁPISKY Z MŔTVEHO DOMU (román)
- napísal ho po 11-tich rokoch odsúdenia na galeje
- napísaný vo forme denníka
- autobiografický román
- postava, v ktorej je zobrazený sám autor - Alexander Petrovič Goriančikov.
Zobrazuje tu .ivot na galejach na Sibíri. Je to výpoveď človeka, ktorý sa ocitol v hraničnej
situácii. Zobrazil tu vrahov, zločincov, od príchodu a. do opustenia mŕtveho domu. Trestancov tu
zobrazuje nielen ako ľudí bez morálky, ale tie. ako nevinné a ne.ťastné bytosti tragicky
znetvorené nevoľníckymi pomermi v Rusku. Ak chcel človek pre.iť na galejach, musel sa
prispôsobiť. .Počas celého väzenia som nebol ani minútu sám..
- dôle.itú úlohu na galejach zohrali peniaze (kúpa cigariet a alkoholu)
- mnohí trestanci sa tu vyučili remeslu
.Práca ich zachraňovala pred zločinmi..
.Bez práce klesá človek mravne a stáva sa zvieraťom..
ZLOČIN A TREST
Považované za vrchol svetového realizmu, má najvyššiu umeleckú hodnotu. Príbeh sa odohráva v Petrohrade. Hlavná postava.: Raskoľnikov, mladý človek, ktorý prichádza do Petrohradu študovať. Pre chudobu musí čoskoro zanechať štúdia. Je to rozpoltená osobnosť. Snaží sa vyhýbať ľuďom. Po dlhých úvahách sa rozhodne zabiť starú úžerníčku. Vo svojich úvahách dospeje k tomu, že sa chce dozvedieť, kde sú hranice ľudských možností. Chce prekročiť v sebe človeka a tým chce získať absolútnu slobodu. Keď zabije starú úžerníčku, táto vražda nie je motivovaná materiálne, ale on túto vra.du chápe tak, že svojim činom získal slobodu pre ostatných. Neskôr príde na to, že vykonal nemorálny čin a sám sa udá. Výčitky svedomia tvoria základ dejovej výstavby Raskoľnikov upadá do depresie a z týchto stavov mu pomáha chudobné dievča Soňa Marmeládová. Pod vplyvom lásky a trpezlivosti sa Raskoľnikov spamätá a odchádza na nútené práce na Sibír, Soňa Marmeládová ho sprevádza. Otázky diela pre ľudí. Aké sú práva osobnosti? Kde sú hranice chcenia a tú.ob? Môž e tisíc dobrých skutkov vyvážiť jeden zločin? Možno obetovať jedného človeka pre záchranu iných?
.Klamstvo vždy možno odpustiť, pretože vždy vedie k pravde..
IDIOT ( román )
Téma: Odsúdenie morálky ruskej spoločnosti 19. storočia. Hlavná myšlienka: prekonanie zla pomocou lásky. Hlavná postava: knieža Miškin - duševne chorý mladík, nekonečne dôverčivý, ušľachtilý, dobrosrdečný, pravdovravný. Stále sa oddáva myšlienke citu. Svojou láskou a dobrotou chcel zmeniť svet, ale svojou filozofiou všelásky a pokory prináša nešťastie sebe i iným
HRÁČ ( román )
Hlavná postava: Alexej Ivanovič: pôvodom učiteľ, ktorý sa za výhru v rulete zriekol životného šťastia, svojich spomienok, priateľov a lásky, citov
Peniaze sú všetko, čo som ja teraz, čím môžem byť zajtra. Zajtra môžem vstať z mŕtvych
a znovu začať žiť..
Dôvodom jeho vášnivej hry už nie je láska k Poline, (žena bez srdca), dokonca nie je ani túžba po peniazoch a ostáva u. len tú.ba po hre a výhre. V závere románu sa Alexej Ivanovič stáva už len hráčom. Hlavná myšlienka : Túžba po bohatstve a peniazoch dokáže človeka tak omámiť, že prestáva rozoznávať, čo je obyčajné ľudské šťastie
PONÍ.ENÍ A URAZENÍ
Má obdobný motív ako ZLOČIN A TREST, vychádza z autobiografie, podáva tu osudy ne.ťastných a trpiacich ľudí
BRATIA KARAMAZOVCI (román)
Analyzoval tu mravné problémy človeka a polemizoval s my.lienkou, či je človeku všetko dovolené v zložitom svete
DVOJNÍK (novela )
Podnadpis : PETROHRADSKÁ POÉMA. Novela, patrí k jeho prvým prácam. Vznikla ako prostriedok , v ktorom chce autor poukázať na to, ako spoločnosť a rozdiely jednotlivých vrstiev môžu vplývať na psychiku a charakter človeka
LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ
Patrí k vrcholným predstaviteľom kritického realizmu v ruskej literature. Chcel zmeniť postavenie nevoľníkov k lepšiemu. V jeho dielach rezonujú jeho vlastné filozofické myšlienky:
Tabula rasa. - Tolstoj tvrdí, že človek prichádza na tento svet ako nepopísaná čistá tabuľa, ale spoločnosť a prostredie ho pokazí
Neprotiviť sa zlu. - Hlása názory na prirodzenú výchovu a návrat k prírode, nadviazal na J.J. Rousseaua:.Človek je sám zodpovedný za výber dobra a zla.
Tieto filozofické náhľady chcel dokázať tým, že vytvoril v Jasnej Poľane školu nevoľníkov. Výsledkom boli veľké nedorozumenia medzi ním, šľachtou a medzi ním a nevoľníkmi. Preto sa rozhodol odísť z Jasnej Poľany na Kaukaz, kde začína literárne tvoriť. Diela: najprv kratšie prózy: DETSTVO, CHLAPČENSTVO, MLADOSŤ, SEVASTOPOĽSKÉ POVIEDKY, vrcholné diela: VOJNA A MIER, ANNA KARENINOVÁ, VZKRIESENIE
VOJNA A MIER - román
Ide o jedno z najväč.ích diel svetového realizmu. Je to štvorzväzková románová epopeja. Dej sa dohráva na začiatku 19. stor. a zachytáva ťa.enie Napoleonových vojsk proti národom Európy. Popri histórii tu vykresľuje predstaviteľov všetkých spoločenských vrstiev. Dejové línie sú pospájané osudmi rodín Bolkonských a Rostovových. V popredí tejto epopeje stojí postava Pierra Bezuchova a nesie autobiografické prvky autora, ale netýka sa to života Tolstého ale táto postava hovorí všetky filozofické myšlienky Tolstého. Dej sa točí okolo postavy Nataši Rostovovej. Je to jedna z najkrajších ženských postáv v svetovom realizme. Autor tu rieši jej vzťah k Andrejovi Bolkonskému, ktorý je pobočníkom generála Kutuzova. Andrej Bolkonský po smrti svojej manželky sa na prvom plese do nej veľmi zaľúbi. Je medzi nimi veľký vekový rozdiel. Otec Andreja súhlasí so sobášom len vtedy, keď sa uskutoční až za rok. Chce vyskúšať, aký je vzťah Nataši a Andreja, keď Andrej musí ísť brániť vlasť. Za rok sa veľa zmení. Nataša sa zaľúbi do Anatola Kuragina, ktorý je ničomník a podliak. S ním si naplánuje útek, ktorý sa nepodarí. Nataša ostáva zatrpknutá a jediný priateľ jej ostáva Pierre Bezuchov. Napoleon sa blíži k Moskve a vo vojne zomiera Andrej Bolkonskij a Natašin brat Péťa, Helena Kuraginová a v závere románu si Pierre Bezuchov berie Natašu za ženu. Epická línia románu nie je až taká zaujímavá. Veľmi dôležité sú tu spracované historické udalosti a postavy. Z historických udalostí sú tu zobrazené: bitka pri Slavkove, vpád Francúzov do Ruska, obsadenie a požiar v Moskve, bitka pri Borodine. Z historických postáv - generál Kutuzov, Napoleon, cár Alexander I., cisár František. Veľmi realisticky je zobrazený Napoleon. Tolstoj ho zobrazil ako človeka, ktorý nepochopil svoje dejinné postavenie a stal sa nepriateľom ľudstva. Kutuzov je tu zobrazený ako perfektný vojenský taktik. Je tu veľká retardácia (spomaľovanie ) deja - zdĺhavé opisy bitiek, útokov, ústupov. Opisy prírody dopĺňa postoj postáv. Je tu veľmi veľa filozofických úvah o vojne, mieri, láske a šťastí, priateľstve
ANNA KARENINOVA (román)
Má významné miesto vo svetovej literature Hlavná téma: láska, ktorá podlieha spoločenským konvenciám, končí odsúdením a smrťou
Hlavná postava: Anna Kareninova – je z najvyššej spoločnosti, typ krásnej obdivovanej ženy, ktorá sa vydala za omnoho staršieho, vysokopostaveného cárskeho úradníka. Má s ním syna, žije v prepychu a blahobyte. Jediné čo jej chýba je láska muža. Karenin - úradník, ctižiadostivý človek, ktorý nevedel vyjadriť svoje city Anna sa zaľúbi do poručíka Vronského. So svojou láskou sa neskrýva, stretáva sa s ním na verejnosti. Rozhodne sa odísť od man.ela. Synovi povedia, že matka zomrela. Kareninova čaká s Vronským dieťa. Postupom času mizne ich veľká láska. Hoci má dieťa s Vronským, túži ako matka po prvom dieťati. Román končí smrťou Anny, ktorá sa hodí pod kolesá vlaku. Vlak a železnica sa stávajú v románe kľúčovými motívmi. Je to román nielen o hľadaní zmyslu lásky a rodiny, ale je aj obrazom Ruska v druhej polovici 19. storočia
VZKRIESENIE (román)
sociálno – kritický. Je tu zobrazený život všetkých spoločenských vrstiev (od prepychu po väzenie). Hlavná postava - knieža Nechľudov.
Charakteristika postáv :
Nechľudov - je produkt spoločnosti, po duševnom prerode sa stáva rebelom voči spoločnosti
Katarína - naivné dievča, ktoré pod vplyvom spoločenských podmienok sa dáva na zlú cestu
Ohybné slovné druhy:
- Podstatné mená
gramatické kategórie: rod (mužský, ženský stredný), číslo (singulár, plurál), pád (N,G, D, A, L, I), vzor (m: chlap, hrdina – životné, dub, stroj – neživotné; ž: žena, ulica, dlaň, kosť; s: vysvedčenie, dievča, mesto, srdce)
- Prídavné mená
gramatické kategórie: rod (mužský, ženský stredný), číslo (singulár, plurál), pád (N,G, D, A, L, I), vzor (pekný, cudzí, otcov, páví, matkin), akostné/vzťahové
- Zámená: osobné – základné, privlastňovacie; zvratné – základné, privlastňovacie; ukazovacie; opytovacie; neručité; vymedzovacie. Určiť sa dá: rod, číslo, pád.
- Číslovky
- základné (koľko); radové (poradie); skupinové (počet v skupine); druhové (počet druhov); násobné (násobky)
- určité (vyjadrujú presné číslo); neurčité (vyjadrujú počet iba približne)
- určujeme rod (m, ž, s), číslo (sg, pl), pád (n, g, d, a, l, i), vzor (pekný, cudzí, päť, mesto, dub, stroj, žena)
- Slovesá
- plnovýznamové (činnostné, stavové) ; pomocné (modálne, fázové, limitné, sponové)
- určujeme: osoba (1, 2, 3), číslo (sg, pl), čas (minulý, prítomný, budúci), spôsob ( oznamovací, rozkazovací, podmieňovací); vid (dokonavý – napíšem, nedokonavý – budem písať); slovesný rod (činný – cicero zjedol opicu, trpný – zvratný: opica sa zjedla, trpný – opisný – opica bola zjedená)
Komentáre